Miroslav Teichgrab
Žilina – mám ju rád aj keď smrdí
Vždy keď vystupujem v Žiline na autobusovej stanici, prvé čo si všimnem je, že aj ten posledný kúsok zelene čo pri nej ostal pokrývajú nechutné kvantá odpadkov. Odtiaľ sa vydávam na bulvár, ktorého chodníky po toľkých rekonštrukciách potrubí či vedení pripomínajú šedé kocky tetrisu, z ktorých každá má okrem iného tvaru aj inú výšku. Keď prší, pešia chôdza sa tu mení na extrémny šport, nikdy totiž neviem kde sa utopím či nohu vyvrtnem.
